Neviem ako vy, ale ja si vždy obľúbim nejakú konkrétnu vec zo svojho šatníka a tú potom nosím stále dookola. Teda musím sa krotiť, aby so nevyzeralo, že nemám doma nič iné. Kombinujem a vymýšľam rôzne variácie a neviem sa tej danej veci nabažiť. Momentálne tým TOP kúskom môjho šatníka sú tieto modré  nohavice. Milujem na nich úplne všetko – od strihu (sedia ako uliate) až po farbu a detaily (zlaté gombíky s kotvičkou).

Nohavice, o ktorých tu básnim ste mali možnosť na blogu vidieť už niekoľkokrát. Ladila som ich so žltým topom a lodičkami a počas horúcich letných dní som sa na brehu Vltavy prechádzala v námorníckom štýle – v pruhovanom tričku a červenými doplnkami. No a samozrejme nesmeli chýbať ani na dovolenke v Albánsku.

Na potulkách mestom

V hlavnom meste v Tirane som sa "promenádovala" v obľúbených nohaviciach, ku ktorým som zvolila ľahký biely top. Na oživenie outfitu som opäť siahla po šatke, ktorú som uviazala okolo drdolu. Šatková mánia ma totiž držala celé leto. Pred odletom na dovolenku som svoju zbierku topánok ešte stihla obohatiť o nové sandále v neutrálnej béžovej farbe. Priznám sa, že som dosť premýšľala a váhala nad ich kúpou. Nakoniec som za ne veľmi rada - dokonale sa hodia k obľúbenej kabelke a nosila som ich celé leto.

Teraz vás už prevediem mestom:

  • Námestie Skanderbeg - centrum mesta, národné múzeum a socha národného hrdinu Skanderbeg. 
  • Tajvan center - fontána a obľúbené miesto, kde zájsť na kafe. Miesto, kde sa stretávajú mladý ľudia. 
  • Bulvár - hlavná trieda, ktorá bola vybudovaná ešte počas talianskej okupácie Albánska. Pozdĺž nej sa nachádza množstvo dôležitých administratívnych budov, univerzít, bánk a jeden z najkrajších hotelov v meste Rogner.  











Nohavice: MargiFashion, Top: MargiFashion, Kabelka, hodinky: Michael Kors. Sandále: via Humanic, Šatka: Zara

Čo by to bolo za dovolenku bez relaxu a pohodičky na pláži. Po niekoľko dňových potulkách po Albánsku sme si s manželom povedali, že je najvyšší čas na oddych. Našou ďalšou cieľovou stanicou stala prímorská oblasť Dhermi.

Raj na zemi

Dhermi je vlastne malou dedinkou, ktorá leží na juhu Albánska, neďaleko mesta Vlore. Patrí medzi vyhľadávanú a u Albáncov mimoriadne obľúbenú oblasť. Luxus tohto miesta spočíva v krajine navôkol, čistých plážach a azúrovo priezračnom mori. Nesmiem zabudnúť ani na vychýrenú kuchyňu. V miestnych reštauráciách sme si pochutnávali hlavne na čerstvých rybách, morských príšerkách a zeleninových šalátoch. Ja  som po rokoch odolávania konečne prišla na chuť krevetám a zachutili mi natoľko, že som si ich dávala vždy, keď bola príležitosť.

Čo sa týka ubytovania, za posledných pár rokov tu vyrástlo niekoľko nových hotelov. Na počet hviezd sa tu však príliš nehľadí. Po pravde ja ani netuším, koľko mal ten náš. Každopádne ubytovanie je tu pomerne drahé. Jedna noc vrátane raňajok na dvojlôžkovej izbe vychádza okolo 70 €. K tomu však máte isté ležadlo na pláži. Čo mi tu však chýbalo bola klasická promenáda pozdĺž pláže. Milujem totiž prechádzky pri západe slnka.

Jedno je však isté, Dhermi má čo ponúknuť. My sme si tam dokonale oddýchli a vychutnali každý slnečný deň naplno. Teraz, mesiac po návrate domov, pri prezeraní týchto fotiek ešte stále cítim teplo slnečných lúčov a vôňu mora. Čo vám poviem, hneď by som sa tam vrátila











Zdravím vás po takmer dvojtýždňovej prestávke. Nie nestratila som chuť blogovať, ani mi nedošli nápady. August bol pre mňa mesiacom plným zmien. Ak sledujete moj fb viete, že som sa sťahovala. Takže som mala plné ruky práce - balenie, upratovanie, vybaľovanie a opäť balenie. Na blog mi tak jednoducho nezostal čas a žiaľ ani energia. Aby toho nebolo málo, okrem zmeny adresy bytu som zmenila i pracovnú adresu. Verím, že je to začiatok niečo veľkého.

Návrat v čase - Welcome in Korča

Keď som prezerala a vyberala fotky do nového príspevku na chvíľu som sa vrátila v čase a znovu si pripomenula krásne spomienky na leto strávené v Albánsku. V minulom príspevku som vás zaviedla do miest Pogradec a Elbasan - dnes to bude Korča.

Mesto Korča je nazývané malým Parížom Albánska. Je totiž jedným z posledných miest v Albánsku, kde sa zachovali historické budovy v centre mesta. Okrem toho je známe starobylou tržnicou a okolitými kamennými uličkami. V čase, keď sme mesto navštívili tam akurát prebiehal protest. Obchodníci totiž od mesta dostali zákaz a všetky obchody museli ostať zatvorené. Rozhnevaní ľudia dávali najavo svoj nesúhlas a ťažko povedať čo bolo príčinou a ako to celé dopadlo.

V centre mesta môjmu pohľadu neunikla nádherná katedrála (Ortodoxná katedrála Znovuzrodenia Krista). Medzi miestnymi sú poväčšine ortodoxní kresťania, ale i moslimi. Od manžela som sa dozvedela, že mnoho známych umelcov pochádza práve z Korče. V minulosti bolo mesto označované za centrum kultúry a obchodu. Len tak mimochodom, manželova mama odtiaľ pochádza. Taktiež tu bola založená prvá škola v Albánsku. Mesto patrí medzi najčistejšie mestá Albánska a ani zďaleka sa nedá porovnať s hlavným mestom, kde je to totálny chaos. No a na záver, milovníci piva zaručene ocenia lahodnú chuť miestneho piva - Birra Korca. Ochutnala som, i keď pivo veľmi nevyhľadávam a chutnalo :)


Ortodoxná katedrála Znovuzrodenia Krista




Korča z vtáčej perspektívy



Starobylá tržnica

Vstup do mestského parku

Miestne pivo - Birra Korca


Vždy som veľmi rada cestovala a spoznávala nové krajiny. V hlave mám imaginárny zoznam krajín, ktoré by som rada aspoň raz navštívila. Rok čo rok som sa preto snažila navštíviť jedno z miest zo zoznamu. Albánsko je krajinou, ktorá na mojom zozname nebola. Napriek tomu ju v posledných rokoch navštevujem pomerne často, dá sa povedať pravidelne.

Mať za manžela cudzinca má svoje výhody, ale samozrejme i nevýhody. Jednou z výhod, v mojom prípade je, že Albánsko sa stalo pomerne zaujímavou a v poslednej dobe navštevovanou letnou destináciou. Za tie roky som mala možnosť navštíviť a vidieť miesta, o ktorých sa mi ani nesnívalo. Nevýhoda? V nedeľu na obed si len tak k svokrovcom nezájdem.

Zbaliť veci a vyraziť

Balenie kufrov je mojou záležitosťou. Mám v tom svoj systém a manžela k tomu radšej nepúšťam. Ten to väčšinou sleduje len z diaľky, z gauča. Máme dva stredne veľké kufre, do ktorých pripravené veci postupne rozdeľujem. V každom z kufrov máme obaja polovicu. To najnutnejšie, bez čoho by som sa nezaobišla ukladám do príručného kufra. Pred pár rokmi sa mi totiž stalo, že sa môj kufor na letisku niekam zatúlal. Našťastie som ho za dva dni mala späť. Odvtedy však všetko delím na pol - pre istotu.

Luxusné cestovanie

Pred mojim odletom na dovolenku ma s možnosťou spolupráce oslovila firma Delmas, ktorá sa špecializuje na predaj kvalitných dámskych kabeliek, pánskych tašiek a kufrov. Oboznámila som sa s Holandskou značkou March, ktorá ponúka originálne a veľmi elegantné kufre jak textilné, tak i škrupinové. Do oka mi hneď padol luxusný krásavec vo farbe s názvom kašmír, s ktorým som napokon spokojne odkráčala domov. Prekvapila ma jeho pomerne nízka cena s prihliadnutím na kvalitu a naozaj luxusný vzhľad.

Okrem dokonalého dizajnu a faktu, že mi ladí s kabelkou sa vyznačuje svojou pevnosťou, odolnosťou a zároveň veľmi nízkou hmotnosťou. Jeho povrch je vyrobený z polykarbonátového materiálu, ktorý zaručuje všetky uvedené vlastnosti. Rozmery presne odpovedajú požiadavkám na palubnú batožinu, takže sa nie je čoho obávať.

Cestujem pohodlne

K outfitu už len v krátkosti. Jednoducho pohodlne! Biela vesta je mojou letnou láskou a počas dovolenky som ju vkuse „vláčila“. Raz ako šaty, inokedy k šortkám a tielku a na cestu v kombinácií s džínsami a jednoduchým tričkom.










Vesta: MargiFashion, Kufor: March, Džiny: Zara, Tenisky: Converse


"Dosť bolo leňošenia a dovolenkovania!" Povedala som si a pustila sa do práce. Nie len ja, ale i blog MargiFashion mal menšiu dovolenku, preto sa za posledné obdobie neobjavil žiaden nový príspevok. Občas je potrebné urobiť si menšiu prestávku a načerpať energiu a nové inšpirácie. Každopádne som späť! 

Naša (mám na mysli seba a manžela) tohoročná dovolenka trvala neuveriteľných 18 dní a každý deň sme sa snažili využiť naplno. Okrem leňošenia na pláži a pri bazéne sme navštívili 6 miest, precestovali 750 km naprieč Albániou a nafotili takmer 800 fotografií. Jednotlivé príspevky vám preto budem dávkovať postupne. Začnem pekne od začiatku a to pondelkom, kedy sme vyrazili na juh. Cieľovými stanicami boli mestá Elbasan a Pogradec.  

Elbasan

Našou prvou zastávkou bolo mesto Elbasan, ktoré je od hlavného mesta Tirany vzdialené 43 km. Bolo približne desať hodím, keď sme dorazili do centra mesta, kde to žilo naplno. Všade veľa ľudí a samozrejme áut, takže nájsť miesto na parkovanie bolo pomerne náročné. Pošťastilo sa a tak sme hneď vyrazili na obhliadku centra. Prechádzali sme uličkou, ktorú lemovali bary, reštaurácie a rôzne obchody. Čo ma zarazilo asi najviac, boli preplnené terasy kaviarní. Asi si poviete, čo je na tom zvláštne? V hlave sa mi vynorili hneď dve otázky? "To nikto nepracuje? Veď je pondelok ráno." Za ďalšie - 90% osadenstva tvorili muži. Ťažko povedať, ako to tam chodí. Odpovede som sa nedopátrala.

Prechádzať sa po meste pri teplote 34°C bolo pomerne náročné. Po chvíli sme to teda vzdali a zamierili do kaviarne, ktorá mala nádhernú terasu s výhľadom na celé mesto. Teraz sme ho mali ako na dlani a mohli sme sa kochať výhľadom.

Čo je na Elbasane zaujímavé? 

Historické centrum a opevnenie, ktoré ostalo zachované. Dozvedela som sa, že v 2. storočí pred naším letopočtom tu bola vybudovaná rímska cesta s názvom Via Egnata, ktorá spájala pobrežie Jadranského mora s Byzanciou. Až neskôr (v 3. alebo 4. storočí) sa mesto postupne začalo rozrastať a dostalo podobu skutočného mesta. Pred nájazdmi nepriateľov ho chránilo opevnenie s rozlohou zhruba 300 m2.








Pogradec

Od mesta Elbasan do Pogradec nás delilo zhruba 84 km. Cestu sme si spríjemnili hudbou, ako inak Albánskou a ja som sa kochala krásnou prírodou navôkol. Po hodine a pol som ho už z diaľky videla a bol to nádherný pohľad. Zastali sme na okraji cesty a vychutnávali si výhľad. 

Pogradec sme si ako miesto našej druhej zastávky vybrali vďaka Ohridskému jazeru. To lemovala kamenitá pláž a mnoho Albáncov tu trávi letnú dovolenku. Mesto nás však neprivítalo s otvorenou náručou. Po tom, čo sme sa k jazeru dotrmácali cestami v nie práve najlepšej kondícií, obloha sa zatiahla a spustil sa lejak. Povedali sme si, že to bude len menšia letná prehánka a tak sme zamierili do najbližšej reštaurácie s výhľadom na jazero. 

Po zhruba dvoch hodinách búrka ustála a my sme sa konečne mohli vydať na prechádzku promenádou, ktorá sa tiahla pobrežím Ohridského jazera. Už nebolo tak teplo a voda nebola najčistejšia, takže sme nemali možnosť sa kúpať. Celkovo vo mne Pogradec zanechal zmiešané pocity - na jednej stane nádherná príroda, na druhej viditeľný nedostatok finančných prostriedkov k vybudovaniu turistického ruchu. 

Cestovateľský outfit

Nad výberom outfitu som veľmi dlho nepremýšľala. "Conversky" boli mojou jasnou voľbou a denimové šortky tiež. Otcova košeľa, ktorej zrodenie ste mali možnosť vidieť v jenom z mojich príspevkov sa stala mojim obľúbeným letným kúskom. Je vzdušná a pohodlná zároveň, takže bolo ihneď rozhodnuté. Za mňa ideálny cestovateľský look.







Používa technológiu Blogger.

Lovely followers