Návrat v čase

by - štvrtok, marca 15, 2018


Keď som bola mladšia, mám na mysli také to obdobie príchodu na strednú školu, kompletne som zmenila šatník. Chcela som byť za „dámičku“, preto tenisky nahradili topánky na podpätkoch a mikiny saká. Chcela som pôsobiť staršie, dospelo i príťažlivo. Pravidelne som sa stretávala s tým, že som musela vytiahnuť občiansky preukaz, aby ma pustili na diskotéku. Nepomohli ani dostupné prostriedky ako make-up či vypchatá podprsenka. Dnes sa tomu už len smejem.

Ubehlo niekoľko rokov, časy sa zmenili, ja som prekročila prah tridsiatky a spolu so mnou sa menil i môj šatník. Áno, stále milujem podpätky, chcem byť za „dámičku“ – štýlovú a šik, v tom sa nič nezmenilo. Prečo to spomínam? Pred pár týždňami som s mojimi mladými kolegyňami navštívila po dlhej dobe club. Ja, ako skúsená žena som kráčala v čele, keď v tom som ucítila na svojom ramene ruku ochrankára. „Kam ste sa vybrali slečna? Občiansky preukaz prosím!“ S výbuchom smiechu som mu poďakovala za kompliment a chcela som pokračovať ďalej. Pán s prísnym výrazom ma však vrátil s tým, že nežartoval. A tak som vytasila zbraň v podobe občianky, ktorou som ho odrovnala. S úsmevom som mu poďakovala a uistila ho, že tu budem chodiť častejšie. 

Vek je naozaj len číslom a záleží len na nás ako sa cítime a samozrejme o seba staráme. Mám dni, kedy si pripadám, že mám snáď sto rokov. Dochádza mi energia a nič sa mi nechce. Našťastie takýchto dní nie je veľa a keď náhodou prídu, pomôže pleťová maska a pohár červeného vína. Mám to odskúšané. 

Úsmev ako liek

Keď som bola pred časom v USA, doslova som sa nakazila ich večným usmievaním sa. „To tu nikto nemá problémy?“ Spomenula som si na „zombie faces“, ktoré denne stretávam v pražskom metre. V tom mi to došlo! „Veď ja k nim patrím!“, uvedomila som si s hrôzou. Tak to teda nie! V USA som sa denne stretávala s komplimentami od neznámych ľudí. Pani v obchode mi pochválila šál, slečna v kaviarni vstala od stolu a prišla za mnou, aby mi pochválila kabát. Dala som si záväzok, musím to zaviesť do praxe ...

Na záver pár slov k dnešnému outfitu

Kvetovanú bomberku ste už na mojom blogu mali možnosť vidieť. Doslova som si ju zamilovala a už sa teším, keď ju v jari budem môcť naplno využiť. Aby som docielila požadovaného výsledku – štýlová a šik, skombinovala som ju s tričkom s nápisom, obľúbenými nohavicami spod ktorých vykúkajú bodkované pančušky. Na nohách mám členkové topánky, ktoré aktuálne nosím najradšej. Keďže je vonku ešte stále chladno, nechýba kabát. Zvolila som tento žltý, pretože som do tmavého outfitu chcela vniesť trochu farby. No a na záver, takou tou bodkou je baretka, ktorá medzi nie len blogerkami slávi veľký úspech.   













Bunda, kabát, nohavice: MargiFashion, Tričko: Lindex, Topánky: Gino Rossi, Kabelka: Michael Kors

You May Also Like

6 komentářů

  1. Tie pančuchy sa k tomu fakt hodia, vyzerá to skvelo. A s tým občianskym to sa stávalo aj mne, hlavne keď som šla na oslavu a kupovala alkohol. Skrátka mi v obchode nikdy neverili, avšak teším sa tomu, že na svoj vek nevyzerám. V detstve som z toho mala traumu lebo ma nikto nebral vážne, dnes z toho môžeme obe ťažiť. A vidím, že ste fotili na stanici. Nedávno som bola v Prahe tiež tak som si trochu oživila niektoré miesta.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ahoj Janka, ďakujem za milý komentár. Z pančušiek som bola sama nadšená ako to "vypálilo". Vzhľadom k tomu, že je vonku stále zima musela som si obliecť pančušky a keď už byť musia, tak nech sú zaujímavé :)
      Vyzerať mlado má vo vyššom veku svoje čaro. Vždy to poteší :)

      Odstrániť
  2. Super fotky, krásna si, najmä s tým úsmevom. Inak živo si spomínam ako nás rozčuľovalo, keď nás nechceli pustiť na diskotéku a robili sme všetko preto aby sme vyzerali staršie. A teraz taaak dobre padne keď si niekto vypýta občiansky. Väčšiu lichôtku asi ani nepoznám :D

    NITA
    NEW POST

    OdpovedaťOdstrániť

Používa službu Blogger.